Skúsim veľmi krátko. Na začiatku bola jedna veta. Veta, ktorú schválili poslanci mestského zastupiteľstva v Bardejove začiatkom roku 2009. Táto veta sa nachádzala v dodatkoch a zmenách k územnému plánu v časti, kde dnes stoja bývalé kasárne, na Štefánikovej ulici.
V úplne prvom a pôvodnom zámere mesta z roku 2007 bolo v danom území postaviť obchodno-spoločenské priestory a mestský park. Po niekoľkých zmenách a úpravach sa do schvaľovacieho procesu zaradila táto veta :
Pôvodne navrhovaný verejný park sa vzhľadom k zvýšenému rozsahu obchodných zariadení a pre ne potrebných parkovacích miest ruší.
To ma primälo k tomu, že som napísal článok do miestných novín - Bardejovských novostí. Spustil som tým záujem obyvateľov mesta o areál. Dovtedy to priamo ani tak nezaujímalo ľudí. Všetci počítali s tým, že tam predsa len bude park. Holá realita bola však krutá. Zmenou územného plánu sa v danom územi mali stavať len parkovacie miesta pre obrovský supermarket veľký ako dvakrát naše námestie a čerpacia stanica pohonných hmôt. Čo k tomu dodať, len to, že si to skutočne schválili poslanci a podpísal primátor mesta.
Následne situácia v meste nabrala rýchly spád. Vytvoril som skupinu na Facebooku Park v Bardejove http://www.facebook.com/pages/Bardejov-Slovakia/Park-v-Bardejove/118404052223 kde za niekolko dní pribudlo viac ako 2000 ľudí, poväčšine Bardejovčanov. Potom vznikli stránky http://www.parkvmeste.sk ktorým cieľom bola podpora už našej iniciatívy Park v meste. Keďže mesto celý čas nemalo s našou iniciatívou záujem komunikovať, skončilo to vyhlásením petície - proti devastácii územia bývalých kasárni a za vznik mestského parku. Za niekoľko týždňov sme vyzbierali 5775 podpisov v 30 tisícovom meste.
Do tohto bodu, bolo všetko "normálne" ako sa deje aj v iných mestách. Môžete to vidiet v televízi, čítať o tom v novinách. Deň pred mestským zastupiteľstvom, kedy sa malo rozhodovať o petícii som obdržal súdnu obsielku so žalobou na moju osobu od samotného primátora mesta. Namiesto diskusie ma obvinil z toho, že som zasiahol do zákonom chránených zložiek jeho osobnosti.
Niekoľko dní som bol z toho v šoku. Nevedel som či som v roku 2010 alebo o 20 - 30 rokov dozadu. Fakt som si myslel, že keď upozorním na problém, veci a ľudia sa posunú ďalej. V dobrej viere som chcel niečo pre moje mesto urobiť. Potešil ma záujem bardejovčanov. Prvýkrát po dvadsatich rokoch neboli manévrovaní politickou alebo inou záujmovou skupinou, mohli sa slobodne rozhodnúť. Mohli nepodpísať petíciu, mohli si s niekym z nás dohodnúť stretnutie a diskutovať o tom. Žaloba ale urobila jednu vec. Ukázala obyčajným občanom v mojom meste to, čo môže nasledovať ak sa ozvú. Sám som zvedavý, kam to až pán primátor zaženie.
